Dni majstrov v Bratislave

20.09.2009

Zvonkár Stanislav Otruba

Elena Beňušová

Stanislav Otruba (1959) sa narodil v oravskej obci Zázrivá, v osade Biela. Pokračuje vo výrobe zázrivských plechových zvoncov, pričom nadviazal na tradíciu domácich starých majstrov.
V samotných začiatkoch, okrem odbornej literatúry, viedli jeho prvé kroky k zázrivským zvonkárom. Snažil sa predovšetkým získať od nich potrebné informácie a znalosti. Jeho snahou je rozšírenie zázrivského zvonkárstva o nové smerovanie, ktoré rozozvučí hlasy zvoncov z Oravy, nielen doma, ale aj v zahraničí. S výrobou zvoncov začínal v rodnom dome, malej dreveničke, kde sa postupne priúčal svojmu novému remeslu. Má záujem priblížiť turistom prichádzajúcim do jeho vyhne remeslo takým spôsobom, aby nielen na vlastné oči uvideli výrobu zvoncov, ale mohli si aj sami vyskúšať jednotlivé pracovné postupy, prípadne si aj vyhotoviť zvonec. Jeho cieľom je urobiť zo zvonkárskeho remesla produkt vidieckej turistiky.
Zvonkár S. Otruba prezentuje tradičnú výrobu plechových zvoncov predovšetkým na jarmokoch a najrôznejších podujatiach nielen po Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho účasť v rámci podujatí je neprehliadnuteľná aj vďaka už neodmysliteľnej zvukovej kulise jeho zvoncov.
V roku 2012 získal titul majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví z kovu za zachovanie a rozvíjanie pôvodnej technológie pri výrobe zvoncov z kovu.

Otruba Stanislav, majster ľudovej umeleckej výroby 

Viac o výrobcovi 

Narodil sa v zázrivskej osade Biela v prostredí s pretrvávajúcimi ľudovými zvykmi a pri výrobe plechových zvoncov pokračuje v tradícii starých miestnych majstrov. Vyrábať začal po roku 1990, keď produkcia zvoncov v Zázrivej začínala v dôsledku vysokého veku pôvodných tvorcov stagnovať. Ako sám vraví, popri výzve, ktorú tento krok v sebe skrýval, nosil v sebe zároveň aj obavu zo zodpovednosti pokračovať v diele starých majstrov. Popri štúdiu literatúry viedli jeho kroky, samozrejme, aj za starými zázrivskými zvonkármi, nestretol sa však u nich s pochopením, aké očakával. No vo svojej túžbe vniknúť do tajov zvonkárstva vytrval a jeho dielo dnes dokazuje, že to ustál. Na výrobu prvého zvonca sa podujal roku 1996. A hoci ako vyštudovaný zámočník mal ku kovu blízko, pri výrobe plechových zvoncov sa musel naučiť rôzne triky a špecifické postupy. Po osvojení si zručností a rozhodnutí venovať sa remeslu naplno si v jednopriestorovej dreveničke vybudoval dielňu s potrebným zariadením i ohniskom. Práce má stále dostatok a sortiment široký. Svoje výrobky označuje podľa veľkosti od čísla 3 po číslo 35 - jednotlivé veľkosti sú dané šírkou pleca (vrchu) zvonca v centimetroch. Pri zvoncoch zachováva ich tradičné charakteristické tvary i mená - kravské kužeľovité zvonce nazývané klepáre, ovčie valcovité podlhovastého tvaru zas šuliare (a z nich hrklíky určené pre malé jahňatá, kantáriky pre väčšie jahňatá a kozubíky pre jarky a barany). Popri samotných zvoncoch vyrába aj zvonkohry v rôznych ladeniach. Melódie, ktoré z nich sám autor vytrvalo produkuje, nezameniteľne obohacujú remeselné jarmoky a folklórne festivaly doma i v zahraničí, ktorých sa rád a pravidelne zúčastňuje. O budúcnosť zvonkárstva v Zázrivej obavu nemá, nasledovníkov má vo svojich synoch Petrovi a Stanovi. Roku 2012 mu bol priznaný titul majstra ľudovej umeleckej výroby za zachovávanie a rozvíjanie pôvodnej technológie pri výrobe zvoncov.

Text a foto z Uľúv