Stanislav Otruba
Som vyučený zámočník. Od roku 1998 sa zaoberám ručnou ľudovo-remeselnou výrobou plechových zvoncov valaského pôvodu a kovaných výrobkov . Touto činnosťou nadväzujem na tradície zvonkárstva a kováčstva v Zázrivej a jej okolia. Pri výrobe sa snážím vychádzať z pôvodných techník, ktoré sa kedysi používali.
Svoju tvorbu som prezentoval na rôznych ľudovo-remeselných podujatiach a folklórnych festivaloch, či slávnostiach ako : EĽRO Kežmarok, Folklórne slávnosti Východná, FSP Detva ( kde som získal v roku 2008 cenu- certifikát INSTRUMENTUM ESCELLENS ) Medzi ďalšie podujatia patria aj Ovčiarska Nedeľa, Rožnovská Valaška - Rožnov pod Radhošťem, Goralske Sviento - Jablunkov, Dni majstrov v Bratislave (uľúv)- kde som sa zaradil medzi Majstrov ľudovej umeleckej výroby. Zúčastnil som sa rôznych podujatí v Zakopanom , Poronine, Tatranskej Bukovine alebo v Krakove a na veľa iných akciách.
Zvonkár Stanislav Otruba
majster ľudovej umeleckej výroby
text: Elena Beňušová
Stanislav Otruba (1959) sa narodil v oravskej obci Zázrivá, v osade Biela. Pokračuje vo výrobe zázrivských plechových zvoncov, pričom nadviazal na tradíciu domácich starých majstrov.
V roku 2012 získal titul majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví z kovu za zachovanie a rozvíjanie pôvodnej technológie pri výrobe zvoncov z kovu.
Viac o výrobcovi
Narodil sa v zázrivskej osade Biela v prostredí s pretrvávajúcimi ľudovými zvykmi a pri výrobe plechových zvoncov pokračuje v tradícii starých miestnych majstrov. Vyrábať začal po roku 1990, keď produkcia zvoncov v Zázrivej začínala v dôsledku vysokého veku pôvodných tvorcov stagnovať. Ako sám vraví, popri výzve, ktorú tento krok v sebe skrýval, nosil v sebe zároveň aj obavu zo zodpovednosti pokračovať v diele starých majstrov. Popri štúdiu literatúry viedli jeho kroky, samozrejme, aj za starými zázrivskými zvonkármi, nestretol sa však u nich s pochopením, aké očakával. No vo svojej túžbe vniknúť do tajov zvonkárstva vytrval a jeho dielo dnes dokazuje, že to ustál. Na výrobu prvého zvonca sa podujal roku 1996. A hoci ako vyštudovaný zámočník mal ku kovu blízko, pri výrobe plechových zvoncov sa musel naučiť rôzne triky a špecifické postupy. Po osvojení si zručností a rozhodnutí venovať sa remeslu naplno si v jednopriestorovej dreveničke vybudoval dielňu s potrebným zariadením i ohniskom. Práce má stále dostatok a sortiment široký. Svoje výrobky označuje podľa veľkosti od čísla 3 po číslo 35 - jednotlivé veľkosti sú dané šírkou pleca (vrchu) zvonca v centimetroch. Pri zvoncoch zachováva ich tradičné charakteristické tvary i mená - kravské kužeľovité zvonce nazývané klepáre, ovčie valcovité podlhovastého tvaru zas šuliare (a z nich hrklíky určené pre malé jahňatá, kantáriky pre väčšie jahňatá a kozubíky pre jarky a barany). Popri samotných zvoncoch vyrába aj zvonkohry v rôznych ladeniach. Melódie, ktoré z nich sám autor vytrvalo produkuje, nezameniteľne obohacujú remeselné jarmoky a folklórne festivaly doma i v zahraničí, ktorých sa rád a pravidelne zúčastňuje. O budúcnosť zvonkárstva v Zázrivej obavu nemá, nasledovníkov má vo svojich synoch Petrovi a Stanovi. Roku 2012 mu bol priznaný titul majstra ľudovej umeleckej výroby za zachovávanie a rozvíjanie pôvodnej technológie pri výrobe zvoncov.
Text a foto Uľúv
Krátky film zvonce s pod Rozsutca
Krátky film Zvonce spod Rozsutca - rozhovor s pánom Stanislavom Otrubom z oravskej obce Zázrivá - Biela.
Vznikol vďaka podpore Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci projektu - Objavovanie strateného v čase: Umenie a remeslá etnografického charakteru Liptova a Oravy - na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
vyrobilo Štúdio Katolíckej univerzity v Ružomberku © 2011
Niektoré jarmoky a akcie kde ste nás mohli vidieť
Festival Európske ľudové remeslo EĽRO
Festival Európske ľudové remeslo v Kežmarku je najvýznamnejšou a najväčšou prezentáciou ľudových remesiel na Slovensku.
Festival sa organizuje každý rok počas troch dní druhého júlového víkendu. Festival vznikol v roku 1990 ako prvý svojho druhu vo vtedajšom Československu.
Svojimi výrobkami sa na ňom prezentujú najvýznamnejší majstri tradičných umeleckých remesiel nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy, ktorí priamo na mieste predvádzajú svoje umenie, či už kováči, šperkári, umeleckí drotári, hrnčiari, tkáči, výrobcovia kraslíc, perníkov, fujár, črpákov, výrobkov zo šúpolia a mnohí ďalší.
Festival dopĺňa bohatý kultúrny program s vystúpeniami folklórnych súborov, sokoliarov, pouličného divadla, šermiarov a tiež ponuka slovenských národných jedál a Syrársky trh.
Dole si môžte pozrieť fotky z našeho účinkovania na tejto skvelej akcii.